Sociálno-demokratický typ alebo Redistributívny typ politiky

2. Sociálno-demokratický typ alebo Redistributívny typ politiky.
Nazýva sa aj univerzalistický s dominantnou úlohou štátu. Alebo sa nazýva občiansky.
Základná charakteristika – Sociálne potreby občanov sa chápu ako ich sociálne práva. – zdôrazňuje sa princíp solidarity
V podstate prerozdeľuje dávky celej populácii bez toho aby príliš skúmal ekonomické podmienky v tej ktorej rodine či u jedinca. Je náročný na ekonomické zdroje. Väčšinu práce robí štát a ruší súkromne aktivity a neštátne subjekty.
Príklad. Škandinávske štáty, Dánsko, Holandsko apod.
Tradičný švédsky model má 5 charakteristických znakov: (charakteristické boli vysoké dane)
1. Aktívna politika (regionálna zamestnanosť, zvýšená zamestnanosť vo verejnom sektore, skrátený pracovný úväzok)
2. Komplexný systém sociálneho zabezpečenia úzko naviazaný na pracovný pomer.
3. Rozsiahly sektor verejných služieb v zdravotníctve, školstve a široká škála osobných sociálnych služieb - tieto služby bezplatné, alebo vysoko dotované.
4. Vysoká miera regulácií subvencií v poľnohospodárstve a v bytovej výstavbe.
5. Vysoký stupeň prerozdeľovania.

3. Korporatívny – výkonový model.
Dôležité postavenie majú zväzy zamestnávateľov a zamestnancov (odbory) – korporácie. Uplatňuje sa vysoká miera prerozdeľovania.
Základná myšlienka – Sociálne potreby majú byť primárne uspokojované na základe výkonu a produktivity. Zvýrazňuje význam pracovných zásluh jedincov. Stojí na širokej kooperácii občanov a štátu a stojí na aplikácií obligatórneho sociálneho poistenia.
Miera redistribúcie je kdesi v strede medzi predchádzajúcimi modelmi, lebo zdrojom poistných dávok sú prostriedky fondov. Štát garantuje iba minimum prostriedkov a garantuje prostredie na fungovanie fondov.
Príklad. Nemecko, Rakúsko, Francúzsko.