Antropocentrická – Každý úkon sociálnej politiky sa musí dostať ku konkrétnemu jedincovi, ktorý má z neho osoh. Hoci sa politika venuje aj nastaveniu istých systémov a všeobecným postojom voči istým celým sociálnym skupinám, celkový dopad nemôže ostať iba akoby v komplexe, či v globále účinný, teda podľa výkazov štatistických čísel. Že si povieme, že v globále sa u nás všetci majú dobre, lebo štatistiky to tak hovoria. A v spoločnosti by zomrelo niekoľko desiatok ľudí na nevšímavosť a nedostatok pomoci. Sociálna politika nikdy nie je len o štatistikách. Musí byť prospešný konkrétnemu jedincovi v danom systéme. Ide o jeho osobnú dôstojnosť a potreby jeho osobného života.
Subsidiárna – Má človeku pomáhať tak sa nastaviť aby stále menej potreboval z daného systému pomoc, hlavne v prípadoch dočasných potrieb rodín v prípade nezamestnanosti a pod.
Nejde o stavy ktoré sú trvalými následkami nejakých stavov. Telesne postihnutí budú vždy odkázaní na systém pomoci. Ale aj táto forma sociálnej politiky sa dá nastaviť takým spôsobom, aby zákony či smernice vytvárali aj pre nich možnosť primeranej zapojenosti do pracovných vzťahov, aby sa cítili využiteľní.
4. Objekty sociálnej politiky
Objektom sociálnej politiky sú:
1. všetci ľudia (zdravie)
2. určité skupiny, ako napríklad nezamestnaní alebo rodiny s deťmi.
Objektom sociálnej politiky nazývame ten sociálny útvar, pre ktorý je sociálna politika určená. Ak je politika nezamestnanosti určená nezamestnaným, tak objektom tejto politiky je každý nezamestnaný človek.
Politika vzdelávania je zameraná na žiakov a študentov, tak jej objektom sú tieto sociálne skupiny v spoločnosti a pod.
Štrukturalizácia objektov sociálnej politiky. Objekty sociálnej politiky sú podľa charakteru a účelu jednotlivých opatrení štruktúrované z rôznych hľadísk. Z hľadiska veku, pohlavia, vzdelania, príjmu, ekonomickej aktivity, početnosti detí v rodine, zdravotného stavu a pod.
Žádné komentáře:
Okomentovat