Nástroje sociálnej politiky

6. Nástroje sociálnej politiky
Nástroje sú prostriedky, ktorými sociálny subjekt pôsobí na sociálny objekt alebo iný subjekt. Môžu to byť právne predpisy, finančné prostriedky, inštitúcie, ktoré subjekt použije.
Zámery realizujeme:
1. príkazmi alebo zákazmi niečo urobiť alebo sa zdržať nejakého konania
2. peňažným alebo vecným plnením alebo poskytnutím služby
3. pomocou zmluvy zaviazať subjekt alebo objekt k určitému konaniu alebo nekonaniu alebo k znášaniu určitého konania
4. fyzickým alebo politickým tlakom niečo konať alebo prijať.
Výber nástrojov závisí od toho, čo sa má ich pomocou dosiahnuť alebo kto je adresátom. Závisí hlavne od toho, či sa sociálna ochrana poskytuje plošne alebo cielene.
Nástroje sociálnej politiky:
1. Regulácia - subjekt štátnej sociálnej politiky žiada iných, aby niečo dali (dane), niečo vykonali (poskytli závodné stravovanie), zdržali sa určitého konania alebo znášali konanie iných subjektov (napr. dovolenku).
2. Peňažné dávky - Jednorázové, opakované, návratné, nenávratné, nárokové, dar.
3. Vecné dávky - ak sa vyskytuje podozrenie, že by príjemca mohol zneužiť peňažnú dávku
4. Služby - služba poskytovaná v ústave, doma, profesionálnu, laickú, ambulantnú atď.

7. Funkcie sociálnej politiky
• ochranná - predchádza alebo následne odstraňuje dôsledky rôznych sociálnych rizík, historicky vznikla ako prvá, prispieva k homogenizácii spoločnosti,
• rozdeľovacia (regulačná), vyplýva z princípu solidarity
• stimulačná, podnecuje k určitému žiadúcemu sociálnemu konaniu,
• preventívna sa snaží predchádzať vzniku škôd, ktoré by vznikli, keby sa opatrenia neprijali.
• homogenizačná.