2. Princíp subsidiarity
Pochádza z latinského slova subsidium – pomoc. Vo vojenskej terminológii znamenalo zálohu, ktorá príde na pomoc, keď treba. V tom je podstata celého princípu. Vyplýva z kresťanského obrazu človeka a služby. Je to zásada múdreho konania. V liberálnej teórii štátu býva často spájaný s federalizmom.
Princíp subsidiarity môžeme chápať:
pozitívne: - vyššie spoločenstvo pomáha nižšiemu, resp. jednotlivcovi
negatívne: - vyššie spoločenstvo nesmie zasahovať do toho, čo vie zvládnuť nižšie spoločenstvo, resp. jednotlivec.
Princíp treba zásadne používať:
1. vo všetkých oblastiach spoločenského života, vo všetkých sociálnych útvaroch.
2. v hospodárstve
3. vo verejnom záujme.
4.
Uplatňovanie princípu subsidiarity:
1. Je to princíp zodpovednosti. Prvý je na rade jednotlivec a dielčie spoločenstvá. Sú zodpovední za splnenie toho, čo vyplýva z prirodzenosti človeka.
2. Je to princíp prednostného práva pre oblasť, v ktorej má jednotlivec alebo dielčie spoločenstvo prednostnú zodpovednosť a tým je aj princípom slobody, upravuje vzťah medzi autoritou a slobodou. Napr. štát môže zasiahnuť do sféry jednotlivca, rodiny a pod. len keď si to vyžaduje spoločné dobro. Ťarcha dôkazu je na strane štátu. Toľko slobody, koľko je možné, toľko viazanosti, koľko je potrebné.
3. Podporuje samosprávu menších spoločenstiev, okrem rodiny, najmä obce a profesijné združenia. Podporuje decentralizáciu.
4. Podporuje svojpomoc. Pomoc štátu a vyšších spoločenstiev má byť predovšetkým pomocou k svojpomoci, k ozdraveniu. Ale aj jednotlivci, spoločenstvá musia mať právo združovať sa a spojenými silami si pomáhať (odbory, družstevníctvo).
5. Je štruktúrnym princípom spoločnosti, lebo prirodzenosť človeka je pre svoj plný rozvoj odkázaná na rôzne spojenia spoločnosti.
Žádné komentáře:
Okomentovat