9. Sociálna spravodlivosť
Spravodlivosť je zásadnou otázkou spoločenského spolunažívania
Podľa A. Anzenbachera môžeme chápať „spravodlivosť“:
• ako vlastnosť (cnosť) osôb – napríklad sudca je spravodlivý
• vlastnosť sociálneho stavu, respektíve sociálnych daností, napríklad daňový systém je spravodlivý.
Celkove rozlišujeme pri sociálnej spravodlivosti štyri dielčie aspekty:
1. distributívny - žiada, aby sa rozdeľovanie príjmov, majetku a moci v spoločnosti posudzovalo podľa účinkov na tie osoby, ktorých hmotné potreby nie sú uspokojované.
2. komutatívny – výmenná spravodlivosť vyžaduje statočnosť a čestnosť pri všetkých dohodách a obchodoch. Vyžaduje zachovať rovnováhu medzi výkonom a protivýkonom (za slušnú prácu a výkon aj zodpovedajúcu odmenu, ale za slušnú mzdu aj kvalitnú prácu).
3. participatívny – (spravodlivosť podieľania sa) ľudia majú povinnosť podieľať sa aktívne a produktívne na živote spoločnosti, ale spoločnosť im to musí aj umožniť
4. legálny - vyžaduje férové používanie práva, rovnosť každého pred zákonom, nestrannosť súdov.
Sociálna spravodlivosť sa musí orientovať na všeobecné dobro, na záujmy budúcich generácií. obsah sociálnej spravodlivosti nie je nemenný. Ako sa vyvíja spoločnosť, tak bude sa vyvíjať aj konkrétna náplň sociálnej spravodlivosti.
Žádné komentáře:
Okomentovat