3. Princíp solidarity
Solidarita - bytostný vzájomný vzťah ľudí navzájom k sebe a k spoločnosti a spoločnosti k jednotlivcom, ako jej členom. Ak máme rovnakú dôstojnosť, nemôže nám byť ľahostajný osud druhých ľudí.
- skutočnosť, že človek je spoločenský tvor (preto hovoríme o bytostnom vzťahu). Súčasná generácia preberá mnoho od predchádzajúcich generácií a odovzdáva nastupujúcej generácii.
Princíp solidarity je odmietnutím individualizmu, ktorý popiera sociálnu prirodzenosť človeka a je odmietnutím aj kolektivizmu, ktorý zbavuje človeka ľudskej dôstojnosti a robí z neho len objekt spoločenských, hlavne hospodárskych procesov. Princíp vyjadruje vzťah medzi človekom a spoločnosťou, vychádza súčasne z dôstojnosti človeka a z jeho sociálneho (spoločenského) založenia.
Uplatňovanie princípu:
• V rodine – spontánna zásada „jeden za všetkých, všetci za jedného“
• Štát - požiadavky ktoré sú kladené na štát sú v zásade tie isté, ako má plniť rodina.
• na celosvetovej úrovni.
Tu vyžaduje:
1. taký právny poriadok, ktorý bude rovnako záväzný pre celé ľudstvo (medzinárodné právo),
2. vytvoriť právne inštitúcie v rozsahu konkrétnej podoby (OSN, WTO, UNESCO a podobne).
Napr. pomoc rozvojovým krajinám
Znamená správnu väzbu medzi jednotlivcom a spoločenstvom a spoločenstvom a jednotlivcom. V SP má veľmi široké uplatnenie. Cieľom hospodárstva je čo najlepšie uspokojovať hmotné potreby ľudí.
Žádné komentáře:
Okomentovat